O komunikácii č. 1 – Kritika vs. Sťažnosť

O komunikácii č. 1 – Kritika vs. Sťažnosť

Kritika a sťažnosť nie sú to isté, hoci by niektorí možno oponovali, že sa jedná len o hru so slovíčkami a v zásade ide o to isté.
To, ako veci povieme, výrazne ovplyvňuje to, ako na ne ten druhý zareaguje. Keď kritizujeme, ten druhý sa zvyčajne buď stiahne alebo začne aktívne brániť (pravdepodobne tiež kritikou). Ak vyjadríme sťažnosť, výrazne sa tým zvýši šanca, že ten druhý s nami zostane v rozhovore (nestiahne sa). Nebude mať potrebu sa brániť.

V čom je teda medzi nimi rozdiel?

Kritika je zvyčajne negatívne zovšeobecňujúce vyjadrenie. Je namierená na osobu (vyjadruje negatívne emócie alebo názory o druhom človeku) a obsahuje vyjadrenia ako: „ty vždy“, „ty nikdy“. Často obsahuje aj pripisovanie úmyslu („robíš to, aby si ma naštval“).

“Nikdy si po sebe tie riady neupraceš. Si príšerný bordelár. Neustále, aby som po tebe upratovala. Ty to snáď robíš schválne, aby si ma naštval”.  

Nevýhodou kritiky je okrem iného to, že z nášho vyjadrenia často nie je tomu druhému jasné, čo sme mu chceli povedať, takže na konci sa cítime nepochopení a ten druhý ukrivdený (napríkla vo vyššie uvedenom príklade chcela žena svojmu partnerovi povedať, že mala ťažký deň, je unavená a potrebuje, aby jej viac pomáhal v domácnosti). 

Naproti tomu sťažnosť je konkrétna. Zameriava sa na špecifické správanie alebo konkrétnu udalosť („dnes, keď si povedala..“) a neobsahuje hodnotiace vyjadrenia o druhej osobe.

Keď vyjadrujem sťažnosť, hovorím o tom:

  • ako sa cítim (nahnevalo ma)
  • používam „ja výrok“ (ja si myslím, ja to vnímam tak a tak)
  • poukazujem na konkrétnu vec/situáciu a hovorím tiež o tom, čo potrebujem od toho druhého (potrebujem, aby si nabudúce slovo dodržal).

“Nahnevalo ma, že si si dnes po sebe neupratal riad. Viem, že je to s riadom otrava, tiež ma to nebaví. Potrebujem však, aby si mi v tomto viac pomáhal”.

Autorka článku: Mgr. Jana Šléšková, psychologička.