Stavba alebo rekonštrukcia bývania ako zdroj partnerských problémov?

Stavba alebo rekonštrukcia bývania ako zdroj partnerských problémov?

Pomerne často sa stáva, že sa partneri počas zveľaďovania svojho bývania vzájomne odcudzia, najmä ak už majú deti. Z bývania, ktoré im malo poskytnúť väčší životný komfort, sa tak stane zdroj partnerských problémov.

Prečo sa to deje?

Ako hlavnú príčinu vnímam nedostatok času a energie, ktoré ľudia v tomto období venujú svojmu vzťahu. Niekedy očakávame, že vzťah, ktorý sme si vybudovali, je niečím pevným, čo zostane také, aké je. Opak je však pravdou. Ako sa meníme a vyvíjame my, mení sa aj náš vzťah. A potrebuje, aby sme sa oň pravidelne starali.

Pomerne typickým scenárom je, že sa do prestavby/stavby bývania pustia páry s malými deťmi. Zvyčajne je manželka doma s dieťaťom/deťmi, zabezpečuje chod celej domácnosti a prípadne ešte vybavuje rôzne veci súvisiace so stavbou. Vyberá napríklad materiály či zariadenie. Manžel (v čase MD je ešte stále tradične živiteľom rodiny) chodí do práce, aby zabezpečil rodinu, robí nadčasy, aby bolo viac zdrojov na stavbu, prípadne každý deň chodí na stavbu a snaží sa čo najviac urobiť sám.

A tak sa stane, že sa večer stretnú dvaja totálne vyčerpaní ľudia s odlišnými očakávaniami. Ona pravdepodobne dúfajúc, že jej manžel pomôže s dieťaťom, alebo aspoň umyje riad. On pravdepodobne dúfajúc, že si oddýchne a doma ho privíta usmiata manželka, spokojné dieťa a čistý domov. Realita je však zvyčajne iná. Obaja tak pociťujú sklamanie a frustráciu. Trávia spolu veľmi málo času a aj tú trochu venujú rozhovorom o tom, čo treba urobiť, vybaviť a pod. Obaja majú pocit, že robia pre rodinu všetko, čo môžu a ich potreby zostávajú nenaplnené. Cítia sa vyčerpane, osamelo, nepochopení. Začínajú chybu hľadať v tom druhom, postupne sa vzďaľujú.

Ako sa tomuto scenáru vyhnúť?

Niekoľko  odporúčaní, ktoré Vám môžu slúžiť ako inšpirácia:

  • V prvom rade odporúčam si uvedomiť, že nie sme „superhrdinovia“ a vopred sa realisticky pozrieť na to, akú záťaž nám to prinesie. Zvážiť si, koľko toho na seba zoberieme a v akom čase.

  • Vopred si stanoviť pravidlá a tiež to, čo považujeme za privysokú daň. Čoho nie sme ochotní sa kvôli lepšiemu bývaniu vzdať? (napr. zvyku raňajkovať spolu; nedeľných výletov;…).

  • Vyhradiť si (a striktne dodržiavať) čas pre seba ako partnerov. Každý deň venovať aspoň 20 minút rozhovoru o tom, aký sme mali deň. Cez deň si napr. napísať či zavolať a opýtať sa, ako sa ten druhý má. Prípadne pozdieľať nejaký zážitok (nevolať si len kvôli tomu, či už prišli tí inštalatéri). Jeden deň v týždni si vyhradiť pre rodinu, kedy stavbu neriešime. Napr. nedeľa – ideme ako rodina na výlet, alebo sme len tak doma, užívame si rodinnú atmosféru, zájdeme večer do kina a pod.

  • Pripomínať si , že sme všetci v náročnom období a že partnerovu nevrlosť možno pripísať aj únave.

  • Často máme pocit, že zvládneme veci sami. Vieme predsa vymaľovať, položiť podlahu či vyrobiť plot. Ak si však niekoho najmeme, bude to drahšie, no získame vzácny čas pre rodinu. Alebo prijmeme fakt, že stavba potrvá dlhšie, keď si ju budeme robiť svojpomocne.

  • Z môjho pohľadu je dôležité pravidelne si pripomínať svoje priority a dôvody, pre ktoré sme sa do stavby/prestavby pustili. Vzťah neodsúvať na vedľajšiu koľaj ako nejakú samozrejmosť, ktorá tam počká, kým so stavbou skončíme. Stavba domu či prerábanie bytu dokážu byť náročné a v záťaži potrebujeme oporu jeden v druhom.

    Autorka článku: Mgr. Jana Šléšková, psychologička.