Tajná zbraň spokojných párov?

Tajná zbraň spokojných párov?

Pomerne mnoho sa hovorí o partnerských konfliktoch, o rozvodoch či neverách. Hovorí a píše sa teda najmä o tom, čo nefunguje a s čím sme nespokojní. Ako je to ale s pármi, ktoré so svojim vzťahom vyjadrujú spokojnosť? To je niečo, na čo sa zameral napríklad americký psychoterapeut John Gottman. Rovnako, ako sa systermickí psychoterapeuti zameriavajú na zdroje a na to, čo nám funguje, aj on sa pozrel na to, v čom sú tieto páry iné a čo im funguje. Z mnohých svojich zistení hovorí aj o tzv. „tajnej zbrani“ spokojných párov.

Aká je teda „tajná zbraň“ spokojných párov podľa Johna Gottmana?

Na základe svojich dlhoročných výskumov a práce s pármi John Gottman tvrdí, že tajnou zbraňou spokojných párov sú tzv. úspešné „pokusy o nápravu“. Myslí tým akýkoľvek výrok alebo čin, ktorý spôsobí, že sa nevraživosť partnerov nevymkne kontrole. Pokusom o nápravu môže byť aj nejaké gesto smerom k partnerovi či snaha vniesť do situácie humor (nie zosmiešňovanie). Môže to byť úsmev, dotyk, objatie či ospravedlnenie.

Mnoho párov to podľa neho robí bez toho, aby si toho boli vedomí. Pokiaľ sa partneri dobre poznajú a prevládajú medzi nimi pozitívne interakcie, zvyčajne sú dostatočne všímaví voči partnerovým pokusom o nápravu. Pokiaľ však medzi nimi prevládajú negatívne interakcie a pocit frustrácie, stáva sa, že pokusy o nápravu nerozoznajú. Dokonca ani tak zjavné ako slová „prepáč, mrzí ma to“. Spokojné páry pritom podľa neho nevyužívajú pokusy o nápravu častejšie či lepšie ako iní, sú však voči nim vnímavejší. Vyslaný signál sa tak dostane aj k druhému partnerovi.

V prípade, že je atmosféra medzi partnermi nasiaknutá negativitou, môže pomôcť zreteľné, formálnejšie vyjadrovanie. Napr. „potrebujem sa teraz upokojiť, vráťme sa k tomu neskôr“; „daj mi prosím chvíľku“; „prepáč, to som prehnal“; „nepoučuj ma prosím“; „to ma ranilo“; „nechcem sa hádať“ , prípadne vopred dohodnuté heslo, ktoré má partnerom slúžiť na zastavenie potenciálneho konfliktu. Ak je to niečo, na čom sa vopred dohodli, tomu druhému je potom jasné, že sa práve jedná o pokus o nápravu.

Z môjho pohľadu však záleží aj na tom, nakoľko sme ochotní prijať partnerov pokus o nápravu. Ak už sme pokročili a dokážeme jeho snahu vidieť, otázkou zostáva, či ju dokážeme aj prijať?

Ako ste na tom vy? Ste podľa Vás vnímaví voči takýmto pokusom o nápravu? Využívate ich? A aké to sú?

Autorka článku: Mgr. Jana Šléšková, psychologička.