O tom, prečo neplníme svoje predsavzatia.

O tom, prečo neplníme svoje predsavzatia.

Plánujeme byť dobrými, plánujeme každý mesiac ušetriť trochu viac peňazí, plánujeme viac cvičiť a jesť menej sladkostí, plánujeme nekričať po deťoch a byť ústretovejší voči partnerom. A prečo to potom nerobíme? Podľa Andersonovej a Szuchmanovej je dôvodom naša schopnosť robiť prechodné rozhodnutia.

Prechodná voľba či prechodné rozhodnutie je termín, ktorý ekonómovia používajú na dnešné rozhodnutia, ktoré majú vplyv na budúcnosť. Veciam, ktoré budeme mať v budúcnosti, nepripisujeme takú hodnotu ako veciam, ktoré máme dnes. Preto sú okamžité pôžitky lákavejšie, hoci nemusia byť tou najrozumnejšou voľbou.

Ďalším faktorom, ktorý prispieva k tomu, že svoje predsavzatia neplníme je rozdielnosť empatie vzrušeného a pokojného stavuInak reagujeme, keď sme v pokoji a inak, keď sme nejako rozrušení. Napríklad si dáme racionálne rozhodnutie v pokojnom stave, že nebudeme po šiestej jesť. Keď však príde šiesta hodina a my sme hladní, začneme sa správať inak („veď si dám len…“).

Ako zvýšiť šancu, že svoje predsavzatia dodržíme?

Podľa Andersonovej a Szuchmanovej existuje spôsob, ako robiť lepšie prechodné rozhodnutia a naozaj ich realizovať v praxi. A to pomocou „nástroja na dodržanie záväzku“, ktorým môže byť čokoľvek, čo nás prinúti robiť veci, ktoré sme si predsavzali (aktuálne sa nám do nich moc nechce, ale vieme, že v konečnom dôsledku pre nás budú dobré).

Takýmto nástrojom podľa nich môže byť napríklad toto:

Chcete sa udržať vo forme – začnite trénovať na maratón, ktorým podporíte napr. liečbu leukémie. Keď sa Vám podarí vyzbierať nejakú sumu peňazí, už sa len tak ľahko nevzdáte.

Chcete chodiť viac za kultúrou – kúpte si permanentku na celý rok.

Chcete viac šetriť (ako pár) – aktivujte si službu, ktorá Vás upozorní, ak niekto z Vás minie viac ako napr. 50 euro.

Takýmto nástrojom môže byť z môjho pohľadu aj stanovenie si „dôsledkov“ konania, kedy dáme prednosť aktuálnemu pôžitku pred budúcim benefitom. Niečo, čo nám bude aj v stave rozrušenia pripomínať, aké bude mať naše rozhodnutie následky. Napríklad, ak opäť budem 20 minút meškať na stretnutie, partnerka mi minimálne dva týždne nedá tú skvelú masáž nôh.

Alebo ako odporúča psychoterapeut Jonathan Robinson,  stanovte si pokutu za to, ak niečo z toho, čo ste si naplánovali, nedodržíte. On to odporúča ako nástroj pre dodržanie svojich vlastných záväzkov. Podľa môjho názoru môžno túto techniku uplatniť aj pri párových záväzkoch. Ak nesplním to, na čom sme sa dohodli, partner/partnerka dostane odo mňa napr. 5 euro, s ktorými môže naložiť podľa svojich predstáv. Ak teda napr. päť dní po sebe nenaložím umývačku, partnerovi/partnerke v peňaženke pribudne  25 euro. To už môže podporiť našu motiváciu. 

Autorka článku: Mgr. Jana Šléšková, psychologička.